Grand Hôtel Les Endroits 

Hotel sa nachádza v romantickom horskom prostredí, na kopci nad mestom v nadmorskej výške 1111m. Začiatkom Februára, keď som tu bol ubytovaný, riadne snežilo. Snehová kalamita zmarila moje plány navštíviť neďaleké mesto Neuchâtel, tak som na večer uviazol v hoteli. V hoteli sú tri reštaurácie. Brasseria Caf´Endre ponúka počas celého dňa kávu, čaj a ľahšie jedlá. Je určená skôr pre potreby ubytovaných hostí. Reštaurácia Chez Botteron je otvorená večer a ponúka klasické švajčiarske špeciality ako syrové fondue a roesti. V gurmánskej reštaurácii Rose-des-Vents má zákazník možnosť ochutnať rôzne sezónne jedlá ale aj špeciality domu ako napríklad čerstvý homár, flambovaný Châteaubriand, alebo hovädzí filet "Pendu". O tejto reštaurácii nájdete zmienky aj v sprievodcovi Gault Millau, Le Guide Michelin a Le Guide Bleu. Moja voľba padla samozrejme na gurmánsku reštauráciu. Keď som si na recepcii chcel urobiť rezerváciu na večer, bol to celkom problém, lebo bola plno obsadená. Nakoniec mi jedno miesto našli pod podmienkou, že prídem na večeru skôr. 

Rose-des-Vents

Prišiel som teda pred siedmou hodinou a bol som prvý hosť toho večera. Pri vstupe do reštaurácie ma prekvapilo, že aj napriek tomu, že som bol zo začiatku len sám, nepôsobilo to na mňa nijak negatívne. Interiér bol elegantne a útulne zariadený. Z ponuky som si vybral jedno z troch degustačných menu. Obratom som dostal nultý chod, amuse bouche vo forme cappuccina z kraba, sušenej šunky s kuskusom a kúska syra s hroznom a orechami. Napenená krabia polievka bola chuťová bomba. Dostatočne ma navnadila na ďaľšie chody. Sušená šunka v kombinácii s kuskusom bola zaujímavá.  Zakončenie syrom vo mne evokovalo pocit akoby som zjedol mikromenu. 

Degustačné menu a švajčiarske vína

Nevýhoda toho, že ste sami v reštaurácii je, že si zvyčajne neobjednáte fľašu vína a tie lepšie vína sa nerozlievajú. Z ponuky vín ktoré sa rozlievajú, som si objednal pohár Gamay de Romandie. Prvý chod, údený losos, bol zaúdený trochu viac, tkaže zniesol doprovod červeného vína. Kapary a cibuľa sa mi zdali ako dobré spestrenie, ale anglická zelenina mi bola skôr na obtiaž. Gamay je známe najmä z oblasti Beaujolais, ale veľkú tradíciu má aj vo Švajčiarsku. Vína z Beujolais sú často popisované ako ľahšie, ovocné a menej vážne. Vo Švajčiarsku ho berú s veľkou vážnosťou a spolu s odrodou Pinot Noir tvorí vyše polovicu domácej produkcie. Objavuje sa ako odrodové víno, alebo v kupáži práve s už spomenutým Pinot Noirom. Toto v mojom pohári pochádza z oblasti Romandie pri Ženevskom jazere a zistil som, že sa hodí aj k hľuzovkovému rizotu, ktoré práve konzumujem. Hľuzovka z ktorej hobliny pochádzajú si už niečo pamätá. To že nie je čerstvá je istá vec. Občas sa zamýšľam čo vedie ľudí k tomu, že v takzvanom sezónnom menu použijú ingredienciu, ktorá je mimo sezóny a ešte je aj mimoriadne náročná na uskladnenie. Tento chod u mňa nič moc. Víno v pohári stále lepšie. Ešte skúsim deci Pinot Noiru z Vétroz. Vétroz je meno apelácie v kantóne Valais. Vôňa veľmi slušná, ovocná, pekne vyvážená. V chuti je na môj vkus mohutnejšie, ale v princípe veľmi fajn. Dostávam mušle Svätého Jakuba. Sú šťavnaté, veľmi chutne pripravené. Aj limetková omáčka je výborná a dobre ladí s naservírovanými plodmi mora. Problém je v prílohách. Zdobenie vo forme uhorky, petržlenu a pažítky je podľa mňa za nami, ale keď už, tak k úplne iným jedlám. Varené zemiaky sú podľa mňa nie najvhodnejšie, ale nech, ale tá istá anglická zelenina ako pri lososovi, mi v sto frankovom menu príde ako hustá káva. Pinotík sa pohári otvára. Švajčiarsko nie je známe tým, že by sa tu pestovalo hrozno, ale víno sa tu robí vyše dvetisíc rokov. Malá popularita Švajčiarskeho vína vo svete nie je spôsobená malou kvalitou, skôr faktom, že švajčiari si svoje víno sami vypijú. Po hlavnom jedle prichádza čašníčka so syrovým vozíkom. Ponuka je v skutku široká. Nachádzam známe francúzske a švajčiarske syry. Vyberám si štyri druhy. Niektoré staré známe k môjmu vínu, niektoré zo zvedavosti na ochutnanie. Chvíľu si ešte listujem vínny lístok. S pomedzi dvestotridsať vín, nachádzam celkom nevšedné skvosty. Domaine de la Romanée-Conti - Grands-Echezeaux 1996, Domaine de la Romanée-Conti - La Tache 1942, Chateau Latour 1970, Chateau Mouton-Rotschild 1979, Chateau Lafite-Rotschild 2000, Chateau Margaux 1993, Petrus 1975 a aj ročník 1979, Chateau Cheval-Blanc 1958, Chateau Ausone 1961, Chateau Haut Brion 1970 a aj ročníky 2000 a 2009, Chateau Mission-Haut-Brion 2009. Nuž naozaj veľmi zaujímavé. Dezert bol servírovaný tiež formou vozíka. Mal tri poschodia a bol plný domácich sladkostí. Kto má slabosť pre sladké, prišiel by si na svoje. Ja som si vybral tri. Všetky boli dobré. Reštaurácia v hoteli rodiny Vogt mi počas snehovej kalamity ukázala, že švajčiarska gastronómia nie sú len fondue a roesti a že o švajčiarskych vínach ešte budeme počuť.

Moje hodnotenie:

Dojmy a hodnotenia vznikli na základe jednej konkrétnej návštevy. Kvalita jedla, personálu atď. sa mohla medzičasom zmeniť. Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám. 

Text a fotografie: Dodi Fodor www.winesociety.sk