Hin Erivan 

Tak som sa dopracoval do Hin Erivan (starý Jerevan) v hlavnom meste Arménska, Jerevane. Bola Nedeľa a v meste relatívne slabá doprava. Avšak nájsť najlepšiu reštauráciu v meste bol celkom oriešok. Jednak že nikto z opýtaných o nej ani len nepočul, až kým sme sa nespýtali jedného policajta, a na druhej strane sme pred ňou prešli asi štyrikrát kým sme ju lokalizovali, lebo ešte aj fastfood vedľa nej bol nápadnejšie označený. Po asi hodine a pol hľadania sme konečne vyšli na poschodie v dome, v centre Jerevanu. Tvorca interiéru reštaurácie sa evidentne snažil vytvoriť tradičný dobový dojem, ale z môjho pohľadu to bola čudná zmeska detskej fantázie a gýču. Plazmový televízor s hudobným kanálom v pozadí už len dotváral trápnu atmosféru morbidne prázdnej reštaurácie. S mojím spolucestujúcim sme boli jediní hostia. Čašník nás usadil a potom sme ho asi desať minút nevideli. Keď sa objavil s jedálnymi lístkami, objednali sme si Arménske pivo Kilikia. Na pivo sme čakali ďalšiu štvrťhodinu. Po takomto úvode som už nedúfal. Aj keby navarili sebelepšie, po tomto úvode by im to nestačilo ani na dobehnutie doteraz najslabšie hodnotenej reštaurácie v Gurmánskych zápiskoch.

Tradičné Arménske menu

Čašníka sme poprosili o radu čo by sme mali ochutnať a spolu sme vytvorili postupnosť. Vykľul sa z neho skôr bojazlivý a málo sebaistý človek, nenavyknutý na otázky ktoré som mu kládol, ako neochotný ignorant. Moju teóriu podporil aj fakt, že po čase ho vymenil jeho ostrielanejší kolega. Pred prvým jedlom, na základe miestnych zvyklostí sme dostali formu požehnania. Kôli jazykovej bariére sme nezistili či to bolo vďaka tomu že bola Kvetná Nedeľa, alebo to robia za každým. Po požehnaní sme dostali na stôl tanier s domácimi údeninami a pečivo. Štyri druhy rôzne hrubo nakrájaného mäsa. Údená šunka bola na môj vkus presolená. Varený jazyk podávaný na studeno je klasika, takmer sa nedá pokaziť. Akurát mi k nemu chýbal chren. Dusený bôčik bol mastný a prehnane cesnakový. Dusené hovädzie bolo suché a tvrdé. K tomu všetkému chleba, tri kúsky paradajky a list šalátu, mi prišiel viac ako skromný doprovod v jednej z najlepších reštaurácií v krajine. Druhý chod, cícerová polievka bola vykúpením. V skutku vydarený chod. Perfektná konzistencia, výborne dochutená a cícer uvarený tak akurát. Polievka napravila renomé reštaurácie, i keď nedá mi nepodotknúť formu podávania. Lacnú napodobeninu stredovekej nádobky, ktorou nahradili tanier, a mala dotvárať dobový „koncept“ si mohli odpustiť. Ako teplé predjedlo sme dostali veľmi tradičné Arménske jedlo Tolma. Listy Vinnej Révy plnené mletým mäsom, s pravidla podávané s jogurtom. Tentokrát bez jogurtu. Až na chýbajúci jogurt bola Tolma podobná akú sme sme mali možnosť ochutnať na vidieku. Opäť v celku vydarený kúsok. Kôli absencii vínneho lístku sme si dali ďalšie pivo. Ako hlavné jedlo sme si objednali ďaľšiu Arménsku klasiku Adžabsandal. V tomto prípade soté z hovädzieho mäsa so zeleninou a bylinkami. Tento chod bol bez významnejších nedostatkov, ale ani nás nenadchol. Na záver sme si dali pohárik miestnej brandy Ararat na pretrávenie. Reštaurácii Hin Erivan absentoval duch a z môjho phľadu nereprezentuje Arménsku kuchyňu v najlepšom svetle. V Arménsku som mal občas dojem, že hostiteľ by dal na tanier aj svoje srdce. V tejto reštaurácii som sa na taniery musel uspokojiť s priemerným jedlom. Nuž aj v zápisníku gurmána nájdete slabšie momenty.

Moje hodnotenie:

Dojmy a hodnotenia vznikli na základe jednej konkrétnej návštevy. Kvalita jedla, personálu atď. sa mohla medzičasom zmeniť. Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám. 

Text a fotografie: Dodi Fodor www.winesociety.sk

Jerevan, Arménsko