La Table des Fines Roches

Reštauráciu na zámku najčastejšie volajú rovnako ako zámok, ale ona sa volá La Table des Fines Roches. Po tom ako sme si prešli areál zámku, sme sa presunuli do vnútra, aby sme si dali pohárik cognacu na zahriatie. Sadli sme si v jednom zo salónikov s neodmysliteľným krbom. Steny boli červené a na jednej z nich viselo veľké zrkadlo. Na mramorovej podlahe bol starý koberec. Sedeli sme v kožených kreslách. Z pieskovcového krbu, v ktorom pukalo drevo, sálalo teplo. Vonku poletovali vločky snehu. Atmosféra ako z románu A.C.Doyla. Vydržali by sme takto sedieť a debatovať pravdepodobne ešte celé hodiny, ale bol čas ísť na večeru. Pomali sme sa presunuli do malého salóniku, ktorý sa používa ak je menej rezervácií v reštaurácii. V miestnosti, ktorá mala farbu jemných odtieňov oranžovej, boli štyri okrúhle stoly. Každý prestretý pre štyri osoby. Na stenách starožitné svetlá a malé olejomaľby jazzmanov. 

Prvá časť večere s bielym Chateauneuf du Pape

Čašník nám predstavil možnosti výberu jednotlivých jedál na večeru, z ktorých sme si zostavili menu. Ako predjedlá sme si vybrali Foie Gras, lososa a mušle Svätého Jakuba. Kým sme čakali na predjedlá, sme si tematicky objednali  fľašu Chateauneuf du Pape Blanc od Chateau des Fines Roches. Výber bol pomerne jednoduchý, biele víno z „nášho“ zámku. Mali sme za to, že toto víno sa bude výborne hodiť k našim predjedlám. Pomer 50% Grenache Blanc, 20% Bourboulenc, 20% Clairette a 10% Roussanne dal tomuto vínu typický charakter veľkého bieleho vína z Južnej Rhony. Plné, elegantné víno sa prudko míňalo z našich pohárov. Po chvíli sme dostali surové kúsky lososa, doprevádzané jemnou zeleninou a redukciou z bieleho Chateauneuf du Pape. Ryba bola čerstvá a šťavnatá. Jemná zelenina a redukcia z bieleho vína jej dodala výnimočnú noblesu. Keď som si k nej srkol toho bieleho vína, bol som v nebíčku. Výnimočne poňatý a spracovaný losos. Výborný začiatok. Pokračovali sme ďalším rybím kúskom. Jedným z mojich obľúbených. Mušle Svätého Jakuba. Prezentácia na tanieri bola pekná, farebná a vábivá. Bol to vizuálny prísľub niečoho chuťovo zaujímavého. Mušle boli vlažné, z hora a z dola na chrumkavo upečené, ale po zahryznutí perfektne šťavnaté. Doprevádzané exotickými chuťami kakaa, náznakmi pikantného wasabi a citrusovými tónmi. Víno bolo aj v tomto prípade v dokonalom súzvuku s jedlom. Bol som spokojný. Nemal som potrebu dať si ešte Foie Gras, ale kolegovia ho chceli ochutnať. Veď sme vo Francúzsku. Servírované bolo na môj vkus dosť netradične na podstielke z prerastenej slaniny. Pomerne hrubý plátok kompaktnej a dobre vychladenej teriny z husacích pečení vyvolával rešpekt. Musel som vynaložiť celkom dosť energie na odrezanie kúsku teriny. Chutila však delikátne. Silné chute husacej masti prechádzali až do medových tónov. Intuitívne to vyžadovalo zapíjať bielym vínom bohatým na paletu kvetinových chutí a dobrými kyselinami. Naše Chateauneuf du Pape vyhovovalo viac než dosť. Tomu sa hovorí súzvuk chutí. Po predjedlách sme si dali prestávku.

Druhá časť večere s červeným Chateauneuf du Pape

Biele víno sa prudko míňalo, nastal čas objednať si červené. Ako inak, objednali sme si Chateauneuf du Pape od Chateau des Fines Roches. Pomer odrôd 69% Grenache, 15% Syrah, 8% Mourvèdre, 5% Cinsault, 3% Muscardin, Counoise a Vaccarèse. Ako z učebnice. Révy sú v priemere štyridsať rokov staré. Tu to nie je nič neobvyklé, nezriedka tu má réva vek osemdesiat až sto rokov a v niektorých prípadoch aj viac. Stojí to za zamyslenie. Počas čias komunizmu u nás bol dôraz kladený na množstvo. Réva bola taká vyčerpaná, že po dvadsiatich rokoch sa musela vyklčovať a nahradiť mladou. V porovnaní s filozofiou vo Francúzsku, kde Vielles Vignes, alebo Nemecku, kde Alte Reben, znamená stará vinica, je to protichodná filozofia. V oblastiach kde si vážia vinohrady a primerane sa starajú o ich kondíciu, tvrdia, že pravé víno sa dá produkovať až po veku dvadsiatich rokov vinohradu. Gradovať sa to však dá až do veku stodvadsať rokov. Počas tohto pobytu som mal to šťastie ochutnať víno zo storočných vinohradov. Bol to zážitok. Ak by som mal porovnať Kláštornú Sviečku a spomenuté víno, tak na základe svojej skúsenosti musím skonštatovať, že súdruhovia niekde museli urobiť chybu, alebo mali zvláštny zmysel pre humor. Chybu som ale nerobil ja, keď som si objednal plnenú perličku. Rolka bola dokonale šťavnatá a naozaj chutila po hydine. Žiadne Tesco. Mäso malo svoju autentickú chuť. Zemiakový koláč a hlavička kelu jej urobila perfektné garde. Posledné kvapky Vin Blanc boli v kombinácii s perličkou geniálne. Určite sme sa nesklamali. Toto víno bola univerzálna, ale bezpochyby výborná voľba. Červené si naozaj vychutnáme s hlavným chodom dnešného večera. T-Bone steak a krustou z parmezánu. Porcia mäsa je to riadna. Krusta tvrdá a skvele vonia parmezánom. Po údere nožom sa láme na niekoľo častí. Mäso prepečené ako z učebnice. Prečo mi to však nechutí? Niektoré kombinácie sa k sebe proste nehodia. Tentokrát aspoň pre mňa nie. Nevadí. Konzumujem mäso bez krusty s výborným červeným vínom. Pri tomto chode nie som v súlade s kreativitou kuchára, ale večer v Table des Fines Roches si užívam. Séria dezertov jablkový koláč, vanilkový puding a čokoládová kocka s lesným ovocím pozitívne finišuje náš dnešný večer. Môj favorit je jablkový koláč, ale aj puding je výborný a čokoládová kocka sa najviac hodí k nášmu výberu vína. Dopíjame červené Chateauneuf du Pape a sme spokjní v Chateauneuf du Pape. Ak sa sem niekedy vyberiete, toto bývalé panské sídlo doporučujem ako základňu.

Moje hodnotenie:

Dojmy a hodnotenia vznikli na základe jednej konkrétnej návštevy. Kvalita jedla, personálu atď. sa mohla medzičasom zmeniť. Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám. 

Text: Dodi Fodor www.winesociety.sk fotografie: Zoltán Tóth

Chateauneuf du Pape, Francúzsko