BLOG

Rodák z Budapešti nikdy nemal väzbu k pôde. Pochádza z rodiny, v ktorej je otec vyštudovaný elektrotechnik, matka energetička. Sestra je stavárka. Gábor skončil ako strojník, avšak monotónna práca za strojom ho deprimovala natoľko, že radšej vymenil prácu vo fabrike za povolanie nočného strážnika. To ho živilo celé desaťročie. Nebola to práca snov, avšak nechávala mu dostatok voľného času hrať na bicie. Miluje hudbu a od svojich tínedžerských rokov hral so svojou kapelou v kluboch rock a blues.

V čase keď prišiel zlom, býval so svojou ženou a dvomi deťmi vo Veresegyháze. Bolo to na jeseň, keď mu jeho sused, starý pán Sanyi, vytýkal prečo neoberie hrozno, ktoré mu dozrelo v záhrade. Mestské „dieťa“ ani nenapadlo pretaviť zrelú úrodu na víno. Sanyi báči mu pomohol hrozno obrať, pomlieť, požičal mu sudy a dal mu zopár rád ako ďalej naložiť s muštom. Výsledok Gábora inšpiroval natoľko, že to ovplyvnilo jeho ďaľšie smerovanie. Začal svoje samoštúdium vinohradníctva a vinárstva z kníh. Nakoniec vyštudoval vinársku školu, ale tvrdí, že z dobrého článku v časopise sa naučil viac ako z odbornej literatúry na vinohradníckej škole, kde sú postupy dodnes založené na socialistickom základe, kde je dôležité množstvo a istota. Ďaľšiu sezónu si k svojej vlastnej úrode dokúpil zhruba dva metráky hrozna od pestovateľov. Postupy zodpovedali garážovej výrobe, všetko sa robilo ručne. Zo spomínaných článkov v časopisoch sa dozvedel, okrem iného, že ak chce urobiť naozaj dobré víno, musí mať dosah na celý proces. Už nebolo cesty spať. Kúpil si vinohrad v ešte aj dnes pomerne neznámej Mátre. Jeho vinohrad v obci Szűcsi je vďaka svojim danostiam, sopečno vápenitému podložiu a prirodzenej ochrane okolitých kopcov, absolútne terno. Gábor by svojich päť a pól hektárov nemenil za žiadny iný vinohrad na svete.
Obhajuje to slovami: „Kovovú maticu vyrobia kdekoľvek na svete, ale Frankovku Vitézföld, len tu.“

Čo sa týka výrobných procesov je nekompromisný. Priemerné zaťaženie jeho viniča je pól kilogramu na jeden koreň. Ručné obrábanie, zber a mletie je samozrejmosťou. Pri prácach v pivnici často hovorí: „Nechám aby môj čln hádzala voda. Bez odporu sa dostanem k brehu skôr.“ Ak to chápem správne, metafora poukazuje na minimálny zásah do procesov. Riadené kvasenie a chémiu nepoužíva. So sírou zaobchádza veľmi opatrne. Flašuje sám. Etikety mu pomáha lepiť rodina a občas aj návšteva, ako to bolo v mojom prípade.

Dnes tento bývalý nočný strážnik prednáša o Frankovke na masterclassoch. Jeho vína nájdete v prominentných hoteloch a reštauráciách. Robí výbornú kyslú kapustu a domáce pivo. Svoje šťastie nachádza vo svojej rodine, v práci, vo víne, v behu, v hraní na bicích. Nemá doma televízor a rád prežíva ročné obdobia na vlastnej koži. Ak občas príde na Slovensko, tak na bicykli.

Text a fotografie: Dodi Fodor www.winesociety.sk