BLOG

T´elavi

Mestečko T´elavi sa nachádza na juhovýchode Gruzínska, v povodí riek Alazani a Iori. Tradícia výroby vína v tejto oblasti siaha tisíce rokov do minulosti. Jedným z tradičných spôsobov výroby vína v tejto oblasti je výroba vína v hlinených amfórach. Práve kôli tomu som sa do Telavi, centra tejto oblasti dostal. V tejto oblasti sa požívali takzvané Kvevry, ktoré boli tradične zakopané v zemi, a trčalo im len hrdlo. Mohli mať objem viac ako  dvetisíc litrov. Jedným z vinárstiev v ktorom sa aj dnes víno vyrába aj v týchto nádobách je Schuchmann Wines Georgia. Toto vinárstvo bolo strategicky veľmi dobrou voľbou, lebo tu bola možnosť sa aj ubytovať a majú aj svoju reštauráciu.

Reštaurácia

Po prechádzke vo vinohradoch a  exkurzii vo vinárstve, sme mali možnosť ochutnať víno priamo z kvevry. Potom sme sa presunuli do reštaurácie kde sme mali pokračovať v ochutnávaní už naflašovaných vín a navečerať sa. Reštaurácia bola zariadená v súlade s interiérom vinárstva. Neomietnuté steny z tehál, veľké okná, drevené stoly, skryté svetlá. Stoly boli pekne a vkusne prestreté. Obsluha príjemná a ochotná. Vonku sa začalo stmievať a v krbe horelo drevo. Boli sme jediní hostia, ale ku podivu to na mňa vôbec nepôsobilo frustrujúco, práve naopak veľmi som si to užíval. Celková atmosféra bola ukľudňujúca.

Večera

Večera sa niesla v duchu tradičných gruzínskych jedál. V tom čase som už mal celkom dobrý prehľad o gruzínskej gastronómii. Žiaľ počas môjho pobytu v Gruzínsku a Arménsku som mal možnosť ochutnať skôr priemerné a podpriemerné jedlá. Tým nemyslím, že by na Kaukaze nemali čo ukázať, ale to že skôr som mal možnosť zažiť nenáročnosť v zmysle veľmi neohrabanej prezentácie jedál, nedostaočného, alebo naopak prehnaného používania korenín v kombinácii s často nekompetentnou obsluhou. Trochu mi to pripomínalo Slovensko s pred dvadsiatich rokov. Je to škoda lebo samotné suroviny boli vo väčšine prípadov čerstvé a chutné. Prívlastok BIO tu ani neexistuje, koniec koncov na čo?! Takmer všetko je tu bio. Latka bola pomerne nízko, stačilo málo, aby som sa nadchol. Napríklad prvý chod.

Prvý chod

Tak ako sme zvyknutí, že vo Francúzsku sa syr podáva pred, alebo namiesto dezertu, v Gruzínsku sa dosť často podáva ako predjedlo. Na úvod sme dostali syrový tanier s tromi druhmi miestnych syrov. Čo sa týka prezentácie, mal som trochu zmiešané pocity. Pekný, jednoduchý tanier a povedzme, že kreatívne naukladané syry, ktoré pôsobili chutne, ale k tomu tá výzdoba, ktorú si radšej mohli odpustiť. Kúsky čerstvých rajčín, pásiky čerstvej zelenej papriky, petržlenová vňať, vlašské orechy a nasypaná mletá červená paprika. Myslím, že ideálne je keď je výzdoba jedlá, ale okrem toho by sa mala vizuálne aj chuťovo hodiť k jedlu, ktoré je ňou nazdobené. V tomto prípade to bol dosť veľký nedostatok a bolo by stačilo sa držať starého dobrého “Niekedy je menej viac”. Syry boli čerstvé a chuťovo vyvážené. K nim sme jedli tradičný biely domáci chlieb, niečo na spôsob nášho posúchu. V jednom čase so syrmi a chlebom sme ešte dostali pečenú zeleninu a rajčinový šalát. Pečená zelenina pozostávala z baklažánu, zelenej, červenej a žltej papriky. Všetko plnené čerstvým kozím syrom a zapečené. Výborné zladené chute, naozaj veľmi podarený kúsok, až na výzdobu. Vyzerá to tak, že mesiačiky čerstvých rajčín, pásiky čerstvej papriky a petržlenová vňať patria k povinnej výbave kuchára. Škoda, mohol to byť dokonalý tanier. Funkciu rajčinového šalátu som v tomto chode nepochopil, nehodil sa ani k syrom ani k pečenej zelenine, tak som ho ani nejedol.

Lavaši a šašlíky

Hlavné jedlo bola gruzínska klasika. Lavaši je niečo ako luxusný chlieb, ktorý výzorom aj chuťou najviac pripomína pizzu so syrom. To naše lavaši sme cítili už keď sa pieklo v peci. Keď nám ho servírka doniesla bolo ešte horúce. Syr bol roztopený a keď sme si brali prvé kúsky, bol problém odtrhnúť si ich, lebo syr sa ťahal nad stolom. Jednoduché jedlo, ale perfektne pripravené. Súčasne s lavaši sme dostali asi najznámejšie gruzínske jedlo, tradičné mäsové špízy šašliky. V tomto prípade bravčové. Kúsky mäsa sa opekali nad ohňom a podávali sa s opekanými zemiakmi a čerstvou cibuľou. Mäso bolo primerane a dobre korenené a chutne upečené. Opekané zemiaky a čerstvá cibuľa mu dodávali rustikálny charakter. Tu som zúžitkoval aj ušetrený rajčinový šalát z ktorého sa vykľul tajný tromf kuchára. Na prvý pohľad obyčajný šalát, ale poleva na ňom bola vskutku luxusná. Zmes oleja, niečoho citrusového - pravdepodobne limetky, nasekaných čerstvých byliniek a podľa mňa aj trochu cukru dodalo šalátu nezameniteľný charakter. Výborné vyvrcholenie gruzínskej večere. V Gruzínsku nebýva zvykom zakončiť večeru sladkým, najčaštejšie sa podáva ovocie. My sme dostali ovocný tanier aký by zvládla aj moja malá neter.
Reštaurácia v Schuchmann Winery reprezentuje gruzínsku kuchyňu v dobrom svetle. Dobre varia tradičné jedlá a podávajú k nim miestne vína. Je to jedna z najlepších reštaurácií aké som v Gruzínsku mal možnosť navštíviť.

Moje hodnotenie:

Dojmy a hodnotenia vznikli na základe jednej konkrétnej návštevy. Kvalita jedla, personálu atď. sa mohla medzičasom zmeniť. Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám. 

Text a fotografie: Dodi Fodor www.winesociety.sk