BLOG

Reštaurácie a miestny obyvatelia nakupujú tieto slimáky na trhu každé dopoludnie od rybárov. Trh je blízko prístavu, ale dostatočne od ruky na to, aby sme tu nestretli turistov. Medzi miestnymi sme boli dosť nápadný na to aby sa mi ľahko fotografovalo. Chvíľu trvalo kým som našiel predajcu, ktorého by môj fotoaparát nerozčuľoval. Keby som mal kde konka pripraviť, rád by som to skúsil a nejakého kúpil a tým by som nepôsobil s mojím foťákom ako rušivý element medzi miestnymi, ale v našom hotely by som pre môj nápad asi nenašiel pochopenie. Nuž, ostáva mi hrať úlohu zvedavého turistu.

Nakoniec týpek ktorý vyzerá ako Bob Marley mi v priamom prenose ukáže ako dostať konkov, ktorých práve predáva jednej miestnej gazdinke, z ulít. Jeho kolega s použitím veľkého tesárskeho kladiva, prudkým, dobre miereným švihom prerazí tvrdú ulitu a podáva mu ju. Bob zoberie hrdzavý nôž, prestrčí čepeľ cez otvor a šikovným pohybom prereže niečo vo vnútri. Potom cez veľký otvor, ktorý by som som asi nazval dvere, lebo cez ne pôvodný obyvateľ vyliezal, vylupne slimáka von. Nečakal som tak objemnú masu. Kľudne môže vážiť aj cez pol kila. Celý obyvateľ vyzerá ako nejaké zvláštne svalnaté chápadlo. Bob odreže niečo čo vyzerá ako vnútorné orgány a sval podá kupujúcej. Tomuto aktu predchádzala debata, ktorá mi pripomínala spôsob akým ja nakupujem melóny v sezóne u nás doma. Výsledok bol, že pani si zobrala piatich konkov, čo mi poskytlo dostatok času a priestoru na fotenie. Medzi rečou som sa opýtal, kam by som mal ísť keď chcem ochutnať najlepšieho konka. To závisí od toho či chceš lacnejšiu, alebo drahšiu možnosť. Aj aj by som ochutnal. Lacnejšia je „Conch Fritters“ v meste a drahšia je „Poop Deck“ na Sandyport.

Za pol hodinku už sedíme v „Conch Fritters“ a konzumujeme konk šalát a vyprážaného konka na spôsob nugetiek z McDonalds s miestnym pivom Kalik. Zamýšľam sa nad týmto pokrmom. Chuťovo nič extra, trochu taký ten pocit exotiky. Čo ma na trhu vôbec neprekvapilo bola cena. Boli lacné. Žiaľ. Nie som ekonóm ani rybár, ale možno keby boli drahšie tak by bol po nich menší dopyt, menej by sa ich ulovilo a ich vyhynutie by sa spomalilo, i keď ťažko povedať, lebo turisti by ich chceli ochutnať takmer za každú cenu. Potom čo som v myšlienkach spasil planétu ma napadá, že by som mal urobiť rezerváciu do „The Poop Deck“ na večeru. Zisťujem číslo a konám. Paráda, majú na večer pre nás voľný stôl.

Medzi obedom a večerou sa ešte stihneme okúpať na jednej z odľahlých pláží, hodinku oddýchnuť, osprchovať a dať espresso. Práve počas kávičky kecám s barmankou a okrem iného sa jej pýtam kam by som mal ísť za dobrým jedlom. „Ak máte radi romantiku a dobré jedlo, tak choďte do The Poop Deck na Sandyport!“ Medzičasom som zistil, že v Nassau sú dve reštaurácie, ktoré sa volajú The Poop Deck, jedna na Eastbay a jedna na Sandyport. Zaujíma ma prečo práve tú na Sandyport nám obe panie doporučili. „Varia dobre v oboch, ale tá na Sandyport je veľmi romantická. My tam chodíme s manželom, keď máme výročie“ znie odpoveď. Dve rôzne a nezávislé doporučenia ma napĺňajú očakávaním.

História týchto dvoch reštaurácií siaha do roku 1972, keď bola otvorená prvá z nich v prístave na Eastbay. The Poop Deck ponúka čerstvé ryby a plody mora upravené na bahamský spôsob, k tomu pohár vína, piva, alebo studený koktejl. Pri vstupe do reštaurácie na Sandyport prechádzame cez bar v ktorom dominuje veľký drevený barový pult. Osadenstvo sediace pri bare popíja drinky a sleduje športový prenos. Panuje dobrá nálada. Ďalej prechádzame popri pulte s ľadom, na ktorom sú naložené čerstvé ryby. „Žiadne mrazené ryby, len čerstvo ulovené“ vysvetľuje čašník. Reštaurácia je zariadená veľmi jednoducho. Na zemi dlažba, stoly a stoličky sú plastové. Na stoloch sú svetlo ružové a svetlo zelené obrusy. Celé to pôsobí lacno ale pocitovo príjemne. Náš stôl je ale vonku na pláži. Pri rezervácii vopred a dobrého počasia je možnosť zjednať si stôl priamo na pláži. Priamo na pláži je v tomto prípade naozaj doslova. Žiadna podlaha, terasa, palubovka. Pod nohami piesok a vlny sa trieštia takmer pri našich nohách. Takýto stôl je len jeden, aby sa zachovala vzácnosť, čo veľmi oceňujem. Na malom stolíku je jedna nočná lampa. Stoličky sa zabárajú do piesku. Čašník sa nám predstaví krstným menom a uisťuje nás, že urobí maximum pre našu spokojnosť. Nepochybujem.

Na pitie si objednávame pohárik Torrontes z Argentíny a z jedálneho lístka, po mojom popoludňajšom zamyslení sa, si nevyberám konka. Asi to bude pôsobiť pateticky a viem že svet nespasím, ale konka si dnes nedám. Je to malý krok pre konkov, ale veľký pre mňa. Jedálny lístok je stavaný na klasických kombináciách. My si z ponuky čerstvých rýb vyberáme krevety v kokosovom cestíčku so zeleninovým šalátom a sladkou chilli omáčkou a Ahi tuniaka obaleného v zmesi korenia s morskými riasami, plátkami manga, wasabi, zázvorom a sójovou omáčkou. Krevety sú výborne upečené a chutné. Žiaľ so šalátom si kuchár nedal veľkú námahu. Musím skonštatovať že moja pätnásť ročná neter by ho tromfla bez najmenších problémov. Sladká chilli omáčka je podávaná v umelej nádobke. To ma trochu rozladí. Neviem čo je cieľ tohto počinu. Nemajú malé misky? Pochybujem. Nechce sa im umývať toľko riadu? Určite majú umývačku. A aj keby nie. Možno to  chcú trochu odľahčiť, ale obávam sa že toto nebude tá správna cesta. Keby som bol v dajakom fast foode nemám problém, ale tu ma to trochu prekvapuje. Žiaľ podobnú nádobku nachádzam aj na tanieriku s tuniakom. Snažím sa sústrediť na jedlo. Tuniak je výborný, šalát z morských rias čerstvý a šťavnatý, mango sladké. Keby tu tak bol môj kamarát Robo, ktorý robí najlepšie amatérske sushi aké som kedy jedol, ten by kikiríkal. Pochutnávam si  a kochám sa skvelým výhľadom. Práve zapadá slnko. Úžasný pohľad.

Hlavné jedlo dostávame už po tme, ale vôbec nám to nevadí. Vo svetle nočnej lampy si nakladáme Paellu s plodmi mora. Na Bahamách by som v ponuke Paellu nečakal, ale čašník nás presviedčal, aby sme tú ich určite ochutnali. Vraj jeden z kuchárov je španiel a robí ju skvelú. Nechali sme si poradiť a teraz hodnotíme. Ryža je uvarená akurát, krevety a mušle sú šťavnaté a je ich dostatok. Sladká červená paprika v chuti, presne ako z učebnice.  Podobnú som jedol toho času v Alhambre. Hodnotím to ako dobrý výber.

Po jedle si ešte chvíľu obzeráme mesiac, ktorý je medzičasom už nad našimi hlavami. More je pokojné, ale v diaľke vidno mraky a vzduch je čoraz chladnejší. V tomto rozpoložení sa dokážem povzniesť nad nedostatkami. Ideálne miesto kde si vychutnať Bahamskú atmosféru.

Moje hodnotenie:

Autor nechodí do hodnotených reštaurácií na pozvanie, vyberá si ich sám. Dojmy aj hodnotenia sú na základe jednej konkrétnej návštevy. Cestovné aj konzumáciu si vždy hradí sám.

Text a fotografie: Dodi Fodor